V poslednej dobe sa dosť často hovorí o intolerancii laktózy – mliečneho cukru a intolerancii mliečnych bielkovín. Mňa sa našťastie tento problém netýka, takže táto problematika ma doteraz veľmi nezaujímala. Keď som sa dočítal prvýkrát o A2 mlieku, bol som prekvapený, ako málo informácii o tejto problematike je na Slovensku k dispozícii. V iných častiach sveta, napr. v Austrálii je A2 mlieko k dispozícii dokonca v obchodných reťazcoch, v Európe som našiel zmienku o menších výrobcoch v Holandsku a Veľkej Británii.
Čo je to A2 mlieko?
Svoje pomenovanie dostalo podľa typu mliečnych bielkovín, ktoré obsahuje. Mlieko obsahuje približne 87 percent vody a zvyšok tvoria tuky, cukry, minerály a bielkoviny. Veľkú väčšinu bielkovín tvorí kazeín, asi 1/3 kazeínu tvorí takzvaný ß-kazeín. Tento ß-kazeín je tvorený približne 209 druhmi aminokyselín, rôzne naviazaných. Na 36-tej pozícii sa nachádza aminokyselina prolín a vtedy hovoríme o A2 beta-kazeíne. A2 beta-kazeín sa nachádza v ľudskom mlieku, mlieku oviec, kôz, tiav, vodných byvolov a predpokladá sa, že sa pôvodne nachádzal aj vo všetkom kravskom mlieku. Niekoľko tisíc rokov dozadu sa však u niektorých kráv vyskytla mutácia, ktorá vymenila na 36-tej pozícii prolín za histidín. V takomto prípade hovoríme o A1 beta-kazeíne. Podľa typu beta-kazeínu obsiahnutého v mlieku potom hovoríme o A1 mlieku a A2 mlieku. Rozdiel medzi A1 a A2 sa prejaví pri trávení bielkovín. Tráviace enzýmy pri A1 beta-kazeíne rozdelia reťazec aminokyselín zrovna v mieste, kde sa nachádza histidín, pretože ten má slabšiu väzbu ako prolín u A2 beta-kazeínu. Odštiepením reťazca vznikne peptid so 7 aminokyselinami, nazývaný beta-kazomorfín-7 , tzv. BCM-7. Trávením A1 mlieka sa nám do organizmu dostáva BCM-7, trávením A2 mlieka len minimálne množstvo.
BCM-7
BCM-7 patrí do skupiny opioidov. Ohľadom BCM-7 bolo urobené veľa výskumov, ktoré tvrdia, že BCM-7 je zodpovedný
- u detí za nárast diabetes typu 1
- za zvýšený výskyt srdcovocievnych chorôb
- za syndróm náhleho úmrtia dojčiat
- za zvýšený výskyt autizmu a schizofrénie
- za zvýšený výskyt Alzheimerovej choroby
- problémy s trávením
Nechcem tu uvádzať aké štúdie boli kde robené, kto má záujem môže si nájsť odkazy napríklad tu, alebo tu. Pre objektivitu tu uvediem, ža na druhej strane sa však nájdu aj oponenti, ktorí popierajú tieto výskumy a tvrdia že nie je dokázaný prenos BCM-7 z tráviacej sústavy do krvného obehu a kritizujú tieto výskumy, pretože BCM-7 pri nich bolo podávané testovacím zvieratám injekčne.
Ktoré plemená kráv produkujú A2 mlieko?
Nedá sa jednoznačne hovoriť o plemenách, záleží na jedincoch. V dnešnej dobe kríženia, vylepšovania a prispôsobovania zvierat moderným poľnohospodárskym postupom je ťažké zachovať genetickú čistotu. Predpokladá sa, že typ A1 sa objavil v Európe pravdepodobne o holštajnsko frízskeho plemena a tam je aj najviac rozšírený. Krížením tohto mliekového plemena s inými plemenami kráv sa tento typ nachádza v takmer v celej Európe, typ A2 nájdeme ešte na juhu európy, v afrike a u indických plemien kráv. To, či krava produkuje betakazeín typu A1 alebo A2 je možné zistiť len genetickými testami. Medzi plemená, kde prevažuje typ A2 patria staré anglické plemená Jersey (viac ako 50 % jedincov), Brown Swiss (65% jedincov), Guernsey (až 90 % jedincov typu A2), niektoré mäsové francúzske plemená Charolais, Limousine. U najviac rozšíreného holštajnského plemena je zastúpenie A1 a A2 približne 50:50. Problém je však v tom, že vyprodukované mlieko sa zmieša v jednej nádrži. V Austrálii a na Novom Zélande existujú farmy, ktoré produkujú čisté A2 mlieko, všetky kravy tam majú potvrdené genetickými testami typ A2. Pri plemenitbe týchto zvierat treba však brať do úvahy aj to, či sú tieto zvieratá homozygótne alebo nie. (Viac k tejto problematike sa dočítate tu.) Daný gén súvisiaci s typom A1 alebo A2 má dve alely, po jednej od každého rodiča. Takže medzi kravami nájdeme také, ktoré majú kombináciu alel A1A1, A1A2, A2A2. Pokiaľ chceme produkovať len A2 mlieko, musíme sa zamerať na chovné zvieratá typu A2A2. Niektoré plemenárske firmy už testujú býkov aj na túto vlastnosť a ponúkajú inseminačné dávky býkov typu A2A2.
Na Slovensku tiež prebehli výskumy týkajúce sa výskytu jednotlivých genotypov u plemien chovaných u nás. (tu a tu ) U slovenského strakatého dobytka bol výskyt A2A2 kráv 54%, u holštajnských kráv 38%, u pinzgauského dobytka 18%.
Kde kúpiť A2 mlieko?
Na Slovensku žiaľ asi nikde. Nepredpokladám, že by malí farmári mali otestované DNA svojich kráv na daný genotyp a u veľkých fariem aj ak bol urobený nejaký výskum, tak sa mlieko zlieva do jednej nádrže. Zostáva už len vyvolať dopyt po takomto mlieku a dúfať, že sa niekto z farmárov vyberie touto cestou.